Organizácia Spojených národov - medzinárodné organizácie v histórii

založenie

Pred založením Organizácie Spojených národov (OSN), Liga národov, založená v roku 1919, bola zodpovedná za podporu medzinárodnej spolupráce a mieru. Jeho význam však v 30-tych rokoch minulého storočia zanikol, keď sila osových síl získala vplyv, čím sa spustila druhá svetová vojna. V roku 1942 bola podpísaná "Deklarácia Spojených národov" s cieľom formálne vyhlásiť spoluprácu Spojencov počas druhej svetovej vojny. To bolo tiež počas tejto doby, že termín OSN bol vytvorený britský premiér, Winston Churchill, a americký prezident, Franklin D. Roosevelt. Prvý formálny pokus o založenie OSN sa začal vypracovaním Charty OSN na Konferencii OSN o medzinárodnej organizácii, ktorá sa konala v San Franciscu v Kalifornii v apríli 1945. Konventu predsedal Roosevelt, Churchill a prezident OSN. Sovietsky premiér Joseph Stalin sa zúčastnili vládni predstavitelia 50 národov, ako aj niekoľko mimovládnych organizácií (MVO). Po dvoch mesiacoch bola záverečná charta podpísaná všetkými zúčastnenými krajinami, okrem Poľska, ktoré v tom čase nebolo schopné vyslať zástupcu na konferenciu a namiesto toho podpísalo chartu 15. októbra 1945. Nakoniec po ratifikácii Charty zo strany vlád zúčastnených krajín, OSN bola formálne založená 24. októbra 1945. Cieľom vytvorenia tejto medzinárodnej organizácie bolo ochrániť budúce generácie sveta pred škodlivými účinkami vojny a znovu potvrdiť vieru veriacich. ľudských práv. Jej cieľom bolo tiež zaviesť rovnaké práva pre všetkých a podporovať spravodlivosť, slobodu a sociálny pokrok pre ľudí vo svete.

členstva

Medzivládna organizácia OSN má v súčasnosti silu 193 členských štátov. Krajiny zapojené do podpisu a ratifikácie Charty Organizácie Spojených národov v roku 1945 sa označujú ako pôvodné alebo zakladajúce členské štáty OSN. Bezpečnostná rada OSN má päť stálych členov, menovite (pevninskú) Čínu, Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Všetci títo členovia sú oprávnení vetovať rezolúcie OSN, a preto sa označujú ako „Veľká 5“, „P5“ alebo „Trvá päťka“. Ďalšie krajiny pristúpili k OSN v neskorších rokoch, podľa stanovených protokolov, aby sa stali členmi tejto prestížnej svetovej organizácie. Proces podávania žiadostí o členstvo v OSN zvyčajne zahŕňa žiadosť krajiny o členstvo s vyhlásením, že je pripravená prijať všetky povinnosti uvedené v Charte OSN. Následne Bezpečnostná rada OSN prijíma svoje rozhodnutie a prijíma uznesenie, v ktorom pozýva Valné zhromaždenie OSN na prijatie krajiny. Členovia Valného zhromaždenia OSN potom vydávajú svoje vlastné uznesenie, ktorým sa nová krajina pripúšťa do OSN alebo nie.

štruktúra

Štruktúru OSN definuje šesť hlavných orgánov. Ide konkrétne o Valné zhromaždenie, Bezpečnostnú radu, Hospodársku a sociálnu radu, Sekretariát OSN, Medzinárodný súdny dvor a Správcovskú radu. Valné zhromaždenie je jediným orgánom OSN, ktorý je zastúpený všetkými 193 členskými štátmi a je zapojený do politických funkcií OSN. Od dvojtretinovej väčšiny členov Valného zhromaždenia sa vyžaduje, aby prijal významné rozhodnutia vo veciach, ako sú mier a bezpečnosť, rozpočty, prijímanie nových členov a ďalšie politiky OSN, zatiaľ čo iné menej významné subjekty vyžadujú podporu jednoduchého postupu. väčšina. Bezpečnostná rada OSN plní dôležitú funkciu OSN na zabezpečenie udržiavania medzinárodného mieru a bezpečnosti. 5 stálych a 10 nestálych členov, každý s jedným hlasom, rozhoduje o otázkach svetového mieru a bezpečnosti a všetci ostatní členovia OSN sú povinní prijať opatrenia prijaté Radou. Bezpečnostná rada má tiež právo povoliť použitie sily na urovnanie hrozieb pre svetový mier a bezpečnosť. Cieľ rozvoja OSN riadi Hospodárska a sociálna rada, ktorá sa zaoberá vytváraním, vykonávaním a vykonávaním politík a činností týkajúcich sa sociálnych, hospodárskych a environmentálnych otázok, ktoré ovplyvňujú národy sveta. Má 54 členov, ktorí sú volení Valným zhromaždením, a títo členovia vykonávajú trojročné funkčné obdobia.

Sekretariát OSN je funkčným jadrom OSN. Na jeho čele stojí generálny tajomník, ktorému pomáhajú tisíce zamestnancov OSN, a vykonáva každodenné činnosti OSN podľa pokynov jej hlavných orgánov. Medzinárodný súdny dvor je súdnym orgánom OSN so sídlom v Haagu v Holandsku. Keď sa na ne odvolávajú autorizované orgány OSN, je zapojený do urovnávania medzinárodných právnych sporov a poskytovania poradných stanovísk členským štátom OSN. Správcovská rada je veľmi špecializovaný orgán v rámci OSN, ktorý bol pôvodne poverený dohľadom nad 11 trustovými územiami OSN a monitorovaním ich pokroku smerom k samospráve a nezávislosti. Všetkých 11 zvereneckých teritórií dosiahlo svoju slobodu do roku 1994, a preto 1. novembra 1994 boli činnosti tejto rady a mandát na stretnutie raz ročne prerušené.

ciele

Hlavným cieľom OSN je zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Tento cieľ dosahuje tým, že prijíma opatrenia na predchádzanie medzinárodným konfliktom, pomoc stranám zapojeným do konfliktov na mierové riešenie ich problémov, udržiavanie mierovej jednotky a vysielanie mierových síl do narušených oblastí s cieľom vytvoriť podmienky vedúce k ukončeniu sporov a porúch a obnoveniu mieru. Ďalším hlavným cieľom OSN je presadzovať medzinárodné právo a zabezpečiť, aby zúčastnené krajiny rešpektovali a prísne dodržiavali medzinárodné zmluvy a iné zákony. Okrem zachovania svetového mieru, práva a poriadku má OSN aj humanitárnu funkciu a vynakladá značné úsilie na ochranu a presadzovanie ľudských práv a podporu trvalo udržateľného rozvoja. Poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom v núdzi, najmä v čase prírodných alebo človekom spôsobených katastrof, je tiež jedným zo základných cieľov OSN. OSN má niekoľko špecializovaných programov a fondov (UNDP, UNICEF, UN Women, UN-Habitat, atď.), Špecializované agentúry (Svetová banka, WHO, FAO, UNESCO, ILO atď.) A ďalšie subjekty a organizácie (UNAID, WTO). atď.), ktoré spolupracujú na dosahovaní cieľov OSN.

Súčasný štát

OSN má v súčasnosti postavenie jednej z najdôležitejších medzinárodných organizácií na svete, ktorá je vo veľkej miere zodpovedná za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a poskytovanie humanitárnej pomoci v čase katastrofy. Vytvorená v dôsledku devastácie druhej svetovej vojny sa OSN podarilo znížiť a vyriešiť konflikty. Výsledok je evidentný v menšom počte ľudí, ktorí zomreli v konflikte v prvej dekáde 21. storočia ako v ktoromkoľvek desaťročí 20. storočia. OSN tiež prispela k zníženiu veľkého hladu, pričom v dôsledku potravinových kríz zomrelo menej ľudí. Svetový potravinový program FAO a iné fondy a programy OSN prispeli k zníženiu výskytu podvýživy v celosvetovom meradle. OSN sa tiež podarilo ochrániť kritické biotopy s vysokou biodiverzitou, ako napríklad Galapágy, prostredníctvom politík, programov a finančných prostriedkov určených na záchranu životného prostredia. Niekoľko Nobelových mierových cien získali aj jednotlivci a agentúry priamo spojené s OSN. Napriek tomu, že OSN bola v minulosti kritizovaná a prítomná v niektorých jej rozhodnutiach a politikách, mnohé z nich nie sú tak pozitívne, výsledky tejto organizácie pri zmierňovaní extrémnej chudoby a potravinových, zdravotných a environmentálnych kríz na celom svete a jej progresívnych rozvojové činnosti, nemožno poprieť. Táto organizácia tak pokračuje v práci s cieľom prospieť týmto generáciám, aby prišli s rozvojovými a mierovými aktivitami.