Prezidenti Egypta Prostredníctvom História
Prezident Egypta je vládne stanovisko, ktoré existuje od roku 1952, keď bola zvrhnutá konštitučná monarchia pri moci. Dnes majú ľudia s právom voliť voliť predsedu na základe odporúčania Snemovne reprezentantov alebo širokej verejnej podpory. Prezident má výkonné právomoci, vymenúva predsedu vlády a podľa stanného práva môže vymenovať dekanov fakúlt vysokých škôl. Požiadavky stať sa prezidentom zahŕňajú egyptské občianstvo, ktoré sa rodí egyptským rodičom (s výnimkou dvojitého občianstva), má vojenskú prax a má najmenej 40 rokov. Tento článok sa zaoberá niektorými z najvýznamnejších prezidentov v priebehu demokratických dejín Egypta.
Muhammad Naguib
Prvý egyptský prezident Muhammad Naguib slúžil od 18. júna 1953 do 14. novembra 1954. Je významný v egyptskej histórii, pretože viedol revolúciu, ktorá ukončila egyptskú a sudánsku dynastiu Muhammada Aliho. Bez egyptskej revolúcie z roku 1952 sa Egypt nestal demokraciou až o mnoho rokov neskôr. Ako prezident, Naguib pomohol založiť prvú vládu Egyptskej republiky a bojoval s Revolučnou veliteľskou radou (RCC), aby priviedol Egypt pod civilnú vládu namiesto armády. Strata podpory RCC bola pádom úlohy Naguibu ako prezidenta. Neskôr bol obvinený z toho, že je zapojený do nelegálnych aktivít a sprisahania, aby sa stal diktátorom. Po takmer rok trvajúcom boji o kontrolu bol Naguib zbitý a odsúdený na odstúpenie.
Gamal Abdel Nasser
Gamal Abdel Nasser bol druhým egyptským prezidentom a nútil rezignáciu Naguibu po tom, čo tvrdil, že Naguib bol zapojený do moslimského bratstva a ich pokusov o atentáty. Pomohol založiť Národný zväz (NU), jeden-party systém, ako je stanovené v roku 1956 ústavy Egypta. Táto strana nakoniec vymenovala Nassera za predsedníctvo, ktoré bolo prijaté so širokou verejnou podporou. Ako prezident, jeho domáce a zahraničné politiky robili nepriateľov Spojeného kráľovstva, Francúzska a Spojených štátov v júli 1956. Následne Spojené kráľovstvo a USA stiahli svoju ponuku na financovanie výstavby Asuánskej priehrady.
Naštvaný na toto opustenie, Nasser sa rozhodol znárodniť Suez Canal Company s cieľom financovať Aswan Dam. Tento politický krok mu priniesol ohromnú verejnú podporu na národnej i medzinárodnej úrovni. Bezpečnostná rada OSN sa v tejto záležitosti stretla a zistila, že je v rámci práv Egypta kontrolovať kanál, pokiaľ im umožnia prejsť cudzie lode. Spojené kráľovstvo spolu s Francúzskom a Izraelom nesúhlasili s týmto rozhodnutím a plánovali prevziať kontrolu a zvrhnúť vládu. Výsledkom bolo, že Suezská kríza začala v októbri 1956. Nasser viedol Egypt cez obranné útoky, mobilizoval vojakov zo všetkých regiónov, blokoval vstup do kanála a vyzbrojoval civilné milície. USA vyzvali na stiahnutie vojakov týchto troch krajín, ku ktorým došlo v decembri toho istého roku a nasledujúceho marca. Kvôli tejto kríze Nasser zmenil požiadavky na pobyt v krajine a nútil britských, francúzskych a ne-egyptských Židov z krajiny.
Nasser pokračoval v znárodnení všetkých zostávajúcich zahraničných aktív av roku 1958 spojil svoje sily so Sýriou, aby vytvoril Spojenú arabskú republiku. Tento krok priniesol politické nepokoje v krajine a regióne, cez ktorý Nasser zostal prezidentom až do svojej smrti v roku 1970.
Hosni Mubarak
Hosni Mubarak bol najdlhšie slúžiacim arabským štátom v Egypte. V roku 1971 krajina opäť zmenila mená a stala sa Egyptskou arabskou republikou, jej súčasným názvom. Mubarak pôsobil v tejto republike od roku 1981 do roku 2011. Za svojho predsedníctva bol Egypt znovu prijatý do Arabskej ligy a stal sa domovom ústredia organizácie. Krajina bola zapojená do vojny v Perzskom zálive v roku 1991 a pracovala na odstránení irackých síl z Kuvajtu. Mubarak si tiež pamätá na zlepšenie prístupu k cenovo dostupnému bývaniu a medicíne. Veľmi sa podieľal aj na fungovaní rôznych ministerstiev a požiar alebo pozastavil verejné činitele za korupčné aktivity. Počas svojich podmienok prežil 6 rôznych pokusov o atentát, ktoré boli spôsobené jeho postojom proti islamskému fundamentalizmu a jeho priateľskými vzťahmi s Izraelom.
V roku 2005, kvôli rastúcej kritike, pokiaľ ide o jeho následné voľby do úradu, zmenil pravidlá kandidatúry a uskutočnil voľby viacerých strán. Pozorovatelia tvrdili, že voľby boli naplnené korupčnými aktivitami. Napriek týmto obvineniam Mubarak opäť vyhral voľby. Po násilných protestoch proti jeho predsedníctvu v roku 2011 Mubarak odstúpil pred nadchádzajúcimi voľbami. V súčasnosti slúži na výkon trestu odňatia slobody.
Prezidenti Egypta Prostredníctvom História
Prezidenti Egypta | Funkčné obdobie |
---|---|
Muhammad Naguib | 1953-1954 |
Gamal Abdel Nasser | 1954-1970 |
Anwar Sadat | 1970-1981 |
Sufi Abu Taleb | 1981 |
Hosni Mubarak | 1981-2011 |
Mohamed Hussein Tantawi | 2011-2012 |
Mohamed Morsi | 2012-2013 |
Adly Mansour | 2013-2014 |
Abdel Fattah el-Sisi | 2014-súčasnosť |