Ktoré krajiny nie sú členmi Organizácie Spojených národov?

Organizácia Spojených národov (OSN) je medzinárodný orgán, ktorý bol vytvorený s cieľom zabezpečiť, aby existoval medzinárodný poriadok a spolupráca. V súčasnosti existuje 193 suverénnych členských štátov a 2 pozorovateľské štáty.

Členské štáty

Členmi OSN sa môžu stať len suverénne národy. Podľa definície je suverénny štát jednoducho nefyzickým právnym orgánom, ktorý je riadený a riadený jednou vládou, ktorá má kontrolu nad zemepisnou oblasťou. Iba päť krajín bolo schopných pripojiť sa, zatiaľ čo boli ešte pod kontrolou iných krajín.

Všetkých 193 suverénnych štátov má v rámci Valného zhromaždenia OSN rovnaké množstvo moci a zastúpenia. Aby bol národ prijatý do OSN, musí Bezpečnostná rada OSN zasadať a vydávať odporúčania na základe hlasovania. Ak by hlasovanie malo väčšinu v Bezpečnostnej rade, potom by hlasovanie Valného zhromaždenia rozhodlo, či národ splnil všetky smernice definované v Charte OSN.

Štáty pozorovateľov

V rámci OSN existuje osobitná kategória medzivládnych orgánov, ktoré sú klasifikované ako zistenia, keď sa objavia na Valnom zhromaždení OSN. Tieto orgány majú povolenie byť súčasťou zasadnutia Valného zhromaždenia, ale nemajú právomoc hlasovať. OSN definuje pozorovateľov ako medzivládne a medzinárodné organizácie, ktorých štátnosť nemá jasnú definíciu. Inými slovami, nie je jasné, či sú tieto orgány skutočne suverénnymi štátmi alebo organizáciami. Dva pozorovateľské štáty OSN sú Svätá stolica a Palestína.

Svätá stolica

Svätá stolica v čele s katolíckou cirkvou s pápežom v jeho čele nikdy nepožiadala o členstvo v OSN, ale získala štatút stáleho pozorovateľa. Podľa klasifikácie ako stály pozorovateľ sa Svätá stolica môže zúčastniť a sledovať všetky zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Hoci nemá hlasovacie práva ako ostatní členovia OSN, bola schopná poskytnúť odporúčania a ovplyvniť niektoré rozhodnutia OSN.

Počas stretnutia Ligy národov v roku 1919 členské krajiny predložili návrh, ktorý navrhol začlenenie Svätej stolice do ligy. Vzhľadom na prebiehajúci územný spor s Talianskom sa však Svätá stolica nepripojila ani po prijatí oficiálneho pozvania od Britov. V roku 1944 uskutočnila Svätá stolica niekoľko predbežných vyšetrovaní o možnosti vstupu do OSN. Štátny tajomník USA v tom čase žiadosť zamietol. Tajomník vo svojej odpovedi tvrdil, že štát je malý a nie je schopný splniť všetky požiadavky na členstvo. Svätá stolica by sa však mohla zúčastňovať na činnostiach OSN. Tajomník tiež urobil chybu v tom, že zmätil Vatikánsky mestský štát a Svätú stolicu, ktoré sú dve rôzne entity.

6. apríla 1964 udelila OSN Svätej stolici status stáleho pozorovateľského štátu. Svätá stolica má v tejto úlohe povolenie zúčastniť sa a sledovať všetky valné zhromaždenia, ako aj udržiavať stálu pozorovateľskú misiu v New Yorku (kde sídli OSN). Keďže Svätá stolica dostala status pozorovateľa, poslal zástupcu na všetky otvorené zasadnutia Valného zhromaždenia. Zdvorilosť sa rozšírila na Svätú stolicu, ktorá jej umožnila formálne vyjadriť sa k politike, ako aj poskytnúť niekoľkým pápežom príležitosť obrátiť sa na Valné zhromaždenie.

Svätá stolica s využitím postavenia zvýšeného pozorovateľa dokázala začleniť kresťanské hodnoty do niektorých rozhodnutí OSN. Najmä bolo schopné ovplyvniť OSN prijatím vyhlásenia, ktoré zakazuje akékoľvek klonovanie ľudí. Okrem toho sa mohla postaviť proti niektorým rezolúciám, ktoré súviseli s homosexualitou a rodovou identitou.

Palestínsky štát

Spočiatku OSN udelila štatút pozorovateľa Organizácie pre oslobodenie Palestíny striktne ako subjekt, ktorý je nečlenom. Vyhlásenie Palestínskej národnej rady z Palestíny v roku 1998 však podnietilo OSN, aby zmenila označenie Organizácie pre oslobodenie Palestíny na jednoducho Palestínu. Náčelník protokolu OSN ovplyvnil zmenu označenia na „Palestínsky štát“ 17. decembra 2012.

Na rozdiel od Svätej stolice, Palestína oficiálne požiadala generálneho tajomníka OSN, Ban Ki-moon, aby sa pripojil k OSN 23. septembra 2011. Bezpečnostná rada OSN však o žiadosti ešte nehlasovala. 30. októbra 2011 sa Valné zhromaždenie UNESCO stalo prvou agentúrou OSN, ktorá prijala Palestínsky štát ako riadneho člena OSN.

29. novembra 2012 Valné zhromaždenie OSN schválilo uznesenie 67/19, ktorým sa oficiálne uznal štát Palestína ako nečlenský štát. Súčasťou rezolúcie, ktorá zaznamenala povýšenie štátu Palestína na štatút pozorovateľa, bola požiadavka Bezpečnostnej rady OSN, aby preukázala dobrú vôľu voči žiadosti o plné členstvo.

Ako je to v prípade Svätého stolca, štatút pozorovateľa neudeľuje hlasovacie práva, ale aspoň dáva Palestíne možnosť zúčastniť sa na diskusiách. Taktiež bola zriadená kancelária zástupcu Palestínskeho štátu pri OSN. Takmer všetky oficiálne dokumenty Palestíny sú teraz na rozdiel od „Palestínskeho národného úradu“ nazvané „Palestínsky štát“.

Štáty, ktoré nie sú členmi alebo pozorovateľmi OSN

Existujú aj iné subjekty, ktoré majú štatút pozorovateľa, ale nie sú uznané ako štáty, ako napríklad suverénny vojenský poriadok Malty. Ďalším zaujímavým prípadom bolo udelenie štatútu pozorovateľa a neskôr plné práva Európskej komisii, hoci nie je dovolené predkladať kandidátov počas hlasovania. Ďalšími územiami a regiónmi, ako je západná Sahara Afriky a Cookove ostrovy a Niue na Novom Zélande, sú sporné regióny. Kým Západná Sahara nie je OSN uznaná a nie je členom žiadneho orgánu OSN, tieto ostrovy sú členmi špecializovaných inštitúcií OSN.

Kosovo

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Viac ako 100 členov OSN uznáva Kosovo. Srbsko neuznalo nezávislosť Kosova.

Západná Sahara

Západná Sahara je sporné územie v severozápadnej Afrike. Je ohraničený Marokom na severe, Alžírskom na východe a Mauritániou na juhu a juhovýchode. Západnú Saharu kontroluje susedné Maroko, ako aj samozvaná Saharská arabská demokratická republika.

Čínska republika

Čínska republika, známa tiež ako Taiwan, je uznaná 16 členskými štátmi OSN, ako aj Svätou stolicou. Taiwan je kontrolovaný Čínskou ľudovou republikou.