Krajiny, v ktorých sú ženy najaktívnejšie v pracovnej sile

Ženy sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnej sily v krajine. Existujú však krajiny, v ktorých spoločenské normy alebo kultúra neboli historicky veľmi prijateľné pre ženy v pracovnej sile. Pozrime sa na desať najlepších krajín, v ktorých sú ženy najaktívnejšie v pracovnej sile.

10. Island (82% miera účasti žien)

Island je krajina s najmenším rodovým rozdielom medzi mužmi a ženami 6 rokov v rade. Väčšina žien na Islande pracuje. Najbežnejšie povolania pre ženy sú vyučovanie, ošetrovateľstvo a kancelárska práca. Rozdiely v odmeňovaní žien sa tiež znižujú na priemernú mzdu žien o 14%. Treba ďalej poznamenať, že iba 22% žien je na riadiacich pozíciách a len asi 41% poslancov sú ženy.

9. Eritrea (82% miera účasti žien)

Eritrea je prekvapivým vstupom do tohto zoznamu, ale dôvody nie sú úplne neopodstatnené. Eritrea, nezávislá na menej ako 60 rokov, zašla dlhú cestu a národ vďačí za svoju účasť na oslobodení veľa svojim ženám. Ženy sú aktívne vo všetkých aspektoch hospodárskej činnosti. Nedostatok formálneho vysokoškolského vzdelávania však brzdil rast týchto čísel. Ženy hrajú dôležitú úlohu v mestských aj vidieckych produktívnych činnostiach.

8. Nepál (83% miera účasti žien)

Nepál je zaujímavým vstupom do tohto zoznamu s výraznou skutočnosťou, že miera nezamestnanosti žien je nižšia ako miera nezamestnanosti mužov. Miera gramotnosti v Nepále je tiež nízka u žien (v porovnaní s mužmi). Podľa údajov UNICEF v roku 2012 je na 100 žien gramotných len 66 žien.

7. Malawi (84% miera účasti žien)

Malawi je v prvom rade poľnohospodárskou krajinou a nie je žiadnym prekvapením, že takmer 90% pracujúcich žien trávi svoj čas v poľnohospodárskom a lesníckom sektore (v porovnaní s 76% v prípade mužov). Významných 5% žien pracuje v maloobchode, čo je veľmi blízko k 7% mužov. Nedostatok žien pracujúcich v ktoromkoľvek inom veľkom hospodárskom sektore možno opäť pripísať priamo hromadnej negramotnosti.

6. Burundi (85% miera účasti žien)

Burundi má najvyššiu mieru zamestnanosti žien od roku 1994. Burundi má v prvom rade veľkú väčšinu žien pracujúcich v poľnohospodárskom sektore. Rodová nerovnosť vo väčšine oblastí neexistuje kvôli častým politickým nepokojom a občianskej vojne.

5. Zimbabwe (85% účasť žien) \ t

Zimbabwe chýba spoľahlivá štatistika práce, pretože ekonomika je v nepokojnom stave. Ženy sú najčastejšie zamestnané v sektore poľnohospodárstva, služieb alebo verejnej správy, pričom obzvlášť vysoký počet žien pracuje v nízkopríjmovej skupine zamestnancov.

4. Mozambik (86% miera účasti žien)

Mozambik má jednu z najnižších úrovní gramotnosti dospelých v Afrike, pričom podiel žien dosahuje len 54%. Bez veľkého prekvapenia veľa žien pracuje v nízko až takmer neexistujúcej príjmovej skupine. Pracovná sila celej krajiny je zameraná na poľnohospodárstvo.

3. Rwanda (miera účasti žien 88%)

Rwanda má niekoľko jasných štatistických údajov, na ktorých sa podieľa takmer 56% žien v legislatíve. Avšak, to je jediný jasný lúč svetla v inak zlepšujúcom sa grafe štatistiky s ženami zvyšujú svoj podiel pracovnej sily ako lekári, mierové jednotky, majitelia podnikov a vzdelávania.

2. Madagaskar (miera účasti žien 88%)

Madagaskar má vysokú mieru pôrodnosti, ktorá v kombinácii so spoločnosťou, ktorá bola historicky patriarchálna voči ženám, má sotva šancu získať svoje terciárne zručnosti. V dôsledku toho je najčastejším zamestnaním žena v domácnosti a pomocníci v poľnohospodárskom sektore.

1. Tanzánia (90% miera účasti žien)

Tanzánia tiež trpí nízkou mierou gramotnosti žien. Okrem toho trpia tanzánske ženy diskrimináciou vo väčšine oblastí, ktoré začínajú už od prechodu zo základných na stredné školy. Platy žien sú v priemere o 63% nižšie ako muži. Preto aj napriek tomu, že Tanzánia je na vrchole zoznamu, má ešte pred sebou dlhú cestu, než sa dá skutočne nazvať príkladom meniacim sa hier pre pracujúce ženy.