Čo je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)?
I. Relevantnosť WHO
Svetová zdravotnícka organizácia má špeciálny sviatok oslavovaný po celom svete 7. apríla, ktorý slúži ako svedectvo o jeho úspešnom vedení ako správca pre globálne zdravie. Je to tiež deň, keď ľudia a národy majú jeden zdravotný problém a nájdu spôsoby, ako chrániť ľudí pred jeho zdravotnými hrozbami. Organizácia rešpektuje slobody všetkých jednotlivcov a tiež ich povinnosti vlád chrániť občanov pred zdravotnými rizikami a chorobami tým, že pracuje na zabezpečení bezpečnej vody a na zabezpečení čistého vzduchu.
Význam Svetovej zdravotníckej organizácie pokračuje v 21. storočí, s nádejou a odhodlanosťou podporovať a pomáhať ľuďom dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia vo svete dnes a do budúcnosti. Organizácia definovala svoje ciele v rámci svojej ústavy tak, že je v popredí hlavných medzinárodných iniciatív v oblasti zdravia. Ďalej uvádza, že kedykoľvek a kdekoľvek je zdravie ohrozené, bolo by to tam, aby sa obnovil blahobyt ľudí.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa usiluje poskytovať vedúcu úlohu pri dosahovaní dobrého zdravia na celom svete, a to v rámci partnerstva a spolupráce s inými organizáciami v rámci svojej povinnosti zabezpečiť pokračujúce celkové zdravie všetkých ľudí na svete. Postupom času sa organizácia dozvedela, aké cesty musí podniknúť na to, aby bola neustále v službe pri zlepšovaní zdravia globálnej populácie. Cieľom tejto organizácie, stanovenej v Miléniových rozvojových cieľoch (MDG), je konať v spolupráci s jej členskými krajinami a synchronizovať jej činnosti s ostatnými zainteresovanými krajinami a agentúrami v medzinárodnom zdravotníckom systéme.
II. História Svetovej zdravotníckej organizácie
V roku 1851 sa uskutočnila koncepcia myšlienky (a potreby) založiť Svetovú zdravotnícku organizáciu. Táto koncepcia sa však pevne nezaoberala až takmer o storočie neskôr, po druhej svetovej vojne. Pred založením organizácie bolo jej ústavou podpísané 61 členskými štátmi OSN 22. júla 1946, založením jej ústredia v Ženeve vo Švajčiarsku. Svetová zdravotnícka organizácia je pod Svetovým zdravotníckym zhromaždením a jej každoročné stretnutia sa konajú v Ženeve každý máj. Jeho generálny riaditeľ je menovaný na päťročné funkčné obdobie a jeho výkonná rada sa skladá z 34 členov, z ktorých každý pracuje v trojročnom funkčnom období. Súčasným vodcom WHO je generálny riaditeľ Margaret Chan.
7. apríla 1948 oficiálna skupina OSN pre rozvoj formalizovala vytvorenie Svetovej zdravotníckej organizácie. Nová organizácia potom prevzala pod svoje krídla dve zdravotnícke agentúry OSN. Konkrétne to boli Liga národov zdravotníckej organizácie a Úrad International d'Hygiene Publique . WHO bola vytvorená, aby sa starala o zdravotné problémy sveta a má 194 členských štátov, ktoré tiež patria do OSN. Jednou z jeho prvých obáv bola eradikácia malých kiahní.
Organizácia tiež vydáva Svetovú zdravotnú správu, celosvetový prieskum zdravia a Svetový deň zdravia. Tieto zdravotné správy boli prvýkrát publikované v roku 1995 a naďalej poskytujú členským štátom informácie o informáciách, ktoré ovplyvňujú politiku financovania a zdravotnej politiky každej krajiny. V širšom rozsahu sú zverejnené údaje a informácie o zdraví dostupné aj verejnosti, vrátane každodenných občanov, novinárov, výskumných inštitúcií a univerzít. Témy a témy sa tiež líšia pre každú problematiku, od zdravotného systému zdravotníctva až po zdravotnú bezpečnosť a duševné zdravie. Jeden z nich bol uverejnený vo výskume o osobách starších ako 50 rokov v štúdii o globálnom starnutí a zdraví dospelých. Prieskum zahŕňal 50 000 ľudí v 23 krajinách.
Svetová zdravotnícka organizácia spustila aj on-line databázu o ľuďoch s mentálnym postihnutím s cieľom odstrániť porušovanie ľudských práv voči tejto skupine ľudí. Nazýva sa MiNDbank (presne tak, ako je to napísané), a to naživo na World Wide Web na deň ľudských práv. Internetová stránka a databáza obsahuje rôzne informácie týkajúce sa ľudských práv, mentálneho postihnutia, zneužívania návykových látok a ďalších relevantných tém. Má tiež informácie o zákonoch v mnohých krajinách týkajúcich sa politík, stratégií a štandardov služieb pre ľudí s týmito podmienkami.
Dnes je WHO špecializovanou agentúrou zaoberajúcou sa hľadaním spôsobov, ako zastaviť infekčné ochorenia, ako je ebola, malária, HIV / AIDS a tuberkulóza. Niektoré z úspešných programov WHO boli očkovanie proti tuberkulóze (1950), na eradikáciu malárie (1955) a prvý globálny pohľad na diabetes mellitus. Organizácia tiež splodila Medzinárodnú agentúru pre výskum rakoviny v roku 1965. V roku 1979 vyhlásila WHO úplnú eradikáciu malých kiahní. Potom, v roku 1998, prežitie dojčiat vzrástlo a priemerná dĺžka života sa zvýšila a organizácia bola definovaná ako taká.
WHO má ďalšie úlohy, ktoré zahŕňajú skúmanie zmiernenia neprenosných chorôb, vývoj a starnutie, potravinovú bezpečnosť, zdravú výživu, sexuálne a reprodukčné zdravie, zneužívanie návykových látok a zdravie pri práci. Rozpočet na rok 2015 pre všetky tieto oblasti bol financovaný z príspevkov členských štátov vo výške 930 miliónov USD. Ďalších 3 mld. USD bolo získaných aj z iných darov z celého sveta.
III. Hlavné funkcie WHO
Svetová zdravotnícka organizácia oznámila svoj zámer známy od prvého dňa jej vzniku. Každý rok však môže jeho hlavná agenda vidieť zmeny, prispôsobené transformujúcim sa zdravotným potrebám sveta. Jeho mnohé funkcie sú výsledkom starostlivých analýz vedúcich úloh organizácie na medzinárodnej scéne. To, že si vždy zachováva neutrálny postoj a rešpektuje aj svoje univerzálne členstvo, je rovnako dôležité ako jeho známa zvolacia moc. Jedenásty všeobecný pracovný program na roky 2006 - 2015 definuje šesť hlavných funkcií organizácie, ktoré sú uvedené nižšie.
1. Pôsobí ako líder v záležitostiach dôležitých pre zdravie a spolupracuje s ostatnými krajinami.
2. Vytvára výskumný program a sleduje tvorbu, preklad a šírenie dôležitých poznatkov.
3. Vytváranie noriem a štandardov a implementácia ich propagácie a monitorovania.
4. Vysvetliť etické a na dôkazoch založené možnosti politiky.
5. Poskytovanie technickej pomoci, katalyzovanie zmien a vytváranie udržateľných inštitucionálnych kapacít.
6. Sledovanie zdravotných podmienok a riešenie zdravotných trendov.
Rozvojové ciele tisícročia
V septembri 2000 si 191 členských krajín OSN stanovilo ciele na rok 2015 pod záštitou „Miléniových rozvojových cieľov“. Tieto trvalé ciele sú:
1. Zastaviť chudobu a hladomor.
2. Implementovať všeobecné základné vzdelanie.
3. Uskutočniť rodovú rovnosť a dať ženám zodpovednosť.
4. Zlepšiť prežitie detí.
5. Zlepšiť zdravie matiek.
6. Bojovať proti malárii, HIV / AIDS a iným chorobám.
7. Pomoc pri ochrane životného prostredia.
8. Podporovať spoluprácu medzi rozvojovými krajinami.
Niet pochýb, že všetkých 191 členských krajín podporuje rozvojové ciele tisícročia. Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a Európska únia (EÚ) pretvorili svoje vlastné politiky a činnosti okolo väčších požiadaviek miléniových rozvojových cieľov. OXFAM a Červený kríž sú ďalšie dve medzinárodné charitatívne organizácie, ktoré sa zamerali na pomoc pri dosahovaní RCT. Existuje mnoho ďalších organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa nachádzajú na medzinárodnej, regionálnej a miestnej úrovni a ktoré prijali aj tie isté RCT.
IV. Kontroverzie a prekážky
Svetová zdravotnícka organizácia je agentúrou OSN, ktorá podporuje a poskytuje zdravotnú starostlivosť ľuďom, ktorí ich potrebujú na celom svete. Urobil mnoho úspechov a získal medzinárodné ocenenia. Najmä v poslednom čase bola kritizovaná za finančné zlé hospodárenie, ako aj za stranícke politizovanie.
Jedným z hlavných obvinení, ktoré sa zdá byť pretrvávajúce, je otázka týkajúca sa vymenovania osôb na kľúčových pozíciách v organizácii. Mnohí sa domnievajú, že politické sponzorstvo príliš ovplyvňuje výber týchto kandidátov. V roku 1993 bola dôvodom kritiky nákup hlasov vo voľbe generálneho riaditeľa, čo je kľúčová pozícia vo vnútri organizácie, ktorá by bola zodpovedná za usmerňovanie cieľov a politík WHO do nasledujúceho storočia. Mnohé členské krajiny boli preto znepokojené procesmi a integritou WHO.
Došlo tiež k zlyhaniu pri dosahovaní stanovených cieľov, ako sú zlyhania pri eradikácii malárie, cholery, hnačky a tuberkulózy. Tieto problematické oblasti boli následne riešené, aj keď sa stále zdajú byť hlavnými prekážkami pre prekážky. Tuberkulóza sa objavila v dôsledku rezistencie spôsobenej nadmerným používaním antibiotík. WHO potom spustila nový plán TB na nadviazanie na pôvodnú iniciatívu. Hnačka tiež zostáva ako vrah detí a dospelých vo väčšine rozvojových krajín sveta.
Mnohé zlyhania pri dosahovaní zdravotných cieľov v minulosti boli smerované do organizácie ako spôsobenej jej byrokratickou povahou a vnútorným politizovaním. História ukazuje, že za 10 rokov, ktoré Dr. Hiroshi Nakajima bol generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie, bol obvinený tak interne, ako aj externe z takého zlého hospodárenia. Nakajima bol obvinený z nedostatku komunikačných schopností a ďalšie tvrdenia poukazovali na jeho autokratické a byrokratické správanie v rámci organizácie. Bol tiež obvinený z používania techník nákupu hlasov. Aj keď bol opätovne zvolený do funkcie, počiatočná dôvera, ktorú si užíval s mnohými významnými západnými krajinami, rýchlo prešla.
Keďže neveriaci a strata dôvery rástli od hlavných darcov, stále viac sa ich dary neuskutočnili. Mnohé z projektov WHO boli pod prísnymi rozpočtovými obmedzeniami, čo v konečnom dôsledku viedlo k vytvoreniu ďalšej agentúry OSN na zvládnutie medzinárodného programu AIDS. Presun začal zhoršovať úlohu WHO ako hlavného lídra vo svetových záležitostiach v oblasti zdravia, keďže ďalšie agentúry OSN boli poverené, aby aj potom prevzali podobné úlohy. Dnes však Svetová zdravotnícka organizácia prijala nové výzvy pod novým vedením pre 21. storočie. Dúfajme, že to môže znovu získať dôveru a zostať na ceste k dosiahnutiu tohto najdôležitejšieho cieľa: zabezpečiť a podporovať lepšie zdravie pre všetkých.
