Čo je makroekonomika?
Makroekonomika sa pozerá na „veľký obraz“ celého hospodárstva ako celku, ktorý je tvorený súhrnom jednotlivých zložiek namiesto jednotlivých firiem alebo trhov. Makroekonomika predpovedá národný príjem analýzou faktorov, ako sú hrubý domáci produkt (HDP), zamestnanosť, deflácia a inflácia a platobná bilancia. Zaoberá sa aj nástrojmi fiškálnej a menovej politiky, ktoré regulujú vývoj alebo skôr stav ekonomiky. Makroekonomika sa točí okolo hospodárskeho rozvoja, kľúčových aktérov, ktorí uľahčujú a určujú ekonomiku, a hospodárskych cyklov, ktoré prinášajú recesie, infláciu a defláciu a ako všetky tieto faktory súvisia s nezamestnanosťou a zamestnanosťou.
Úvod do makroekonomiky
Makroekonomika sa zaoberá výkonom, správaním, štruktúrou a rozhodovacím procesom ekonomiky ako celku. Študuje regionálne, národné a globálne ekonomiky. Makroekonómovia skúmajú agregované ukazovatele ako HDP, národný dôchodok, cenové indexy, mieru nezamestnanosti a to, ako rôzne sektory hospodárstva vzájomne súvisia, aby porozumeli funkciám ekonomiky ako celku. Vyvíjajú modely vysvetľujúce vzťahy medzi faktormi ako spotreba, nezamestnanosť, inflácia, národný dôchodok, investície, úspory, medzinárodný obchod a financie. Štúdia sa zameriava najmä na hospodársky cyklus a determinanty dlhodobého hospodárskeho rastu. Disciplína pomáha vládam pri tvorbe a hodnotení hospodárskych politík.
Ekonomický výstup
Výstupom sú celkové príjmy alebo celková hodnota konečných výrobkov a služieb, súčet všetkých pridaných hodnôt v hospodárstve. Národná produkcia sa tak stáva plným množstvom všetkého, čo krajina vyrobila v danom čase. Hrubý domáci produkt, HDP meria makroekonomickú produkciu. Pri štúdiu ekonomického rastu ekonomika študuje dlhodobý nárast produkcie. Faktory ako technologický pokrok, lepšie vzdelanie a rast kapitálu budú poháňať rast ekonomiky. Rast, ktorý nie je konzistentný v hospodárskych cykloch, však spôsobuje recesie.
Nezamestnanosť, inflácia a deflácia
Makroekonomiku nemožno chápať bez pochopenia konceptov nezamestnanosti a inflácie. Nezamestnanosť vyjadruje celkový počet nezamestnaných, ktorí aktívne hľadajú prácu, zatiaľ čo inflácia je celkový rast cien väčšiny tovarov a služieb.
Inflácia ruší kúpnu silu peňažnej jednotky, či už je to dolár, euro alebo libra šterlingov. Inflácia nastáva, keď ekonomika krajiny rastie príliš rýchlo, zatiaľ čo deflácia môže byť dôsledkom klesajúcej ekonomiky. Ekonómovia merajú zmeny cien s cenovými indexmi. Využitím menovej politiky využívajú centrálne banky, ktoré riadia peňažnú zásobu krajiny, menovú alebo fiškálnu politiku, aby sa vyhli zmenám v cenových hladinách. Makroekonomika pomáha pri meraní vplyvu inflácie v ekonomike krajiny a životnej úrovne tým, že rozlišuje nominálny príjem a reálny príjem, alebo niektoré kúpené tovary a služby. Pracovná sila zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných, ale aj tých, ktorí nepracujú. Tretím aspektom sú tri typy nezamestnanosti, ktorými sú frikčná zamestnanosť, štrukturálna zamestnanosť a cyklická nezamestnanosť.
Keď súvisia inflácia s nezamestnanosťou, makroekonómovia uvažujú o nasledujúcom fenoméne. Predpokladajme, že každý zajtra dostal prácu a on alebo ona začne zarábať a tráviť svoj príjem. Keďže dodávateľský reťazec trvá dlhšie, kým sa tovar dostane na trh, situácia kolíše a peniaze naháňajúce tovar sú vyššie ako výrobky, ktoré sú k dispozícii na predaj. V dôsledku toho sa bude musieť znížiť nezamestnanosť a celkové ceny dobrého rastu. Inými slovami, nižší agregát v ponuke spôsobuje infláciu. Na druhej strane pokles dopytu v dôsledku recesie spôsobuje defláciu v ekonomike.
Makroekonomické politiky
Vláda využíva rôzne stratégie a nástroje na riadenie ekonomiky smerom k plnej zamestnanosti, ekonomickému rastu a cenovej stabilite. Realizované makroekonomické politiky sú fiškálna a menová politika. V menovej politike centrálne banky kontrolujú peňažnú zásobu prostredníctvom niekoľkých mechanizmov, ako sú nákupné dlhopisy na zvýšenie ponuky peňazí, zníženie úrokových sadzieb alebo kontrakčná menová politika, kde banky predávajú dlhopisy a berú peniaze z obehu. Vo fiškálnej politike vláda využíva príjmy a výdavky vrátane daní a dlhov na ovplyvňovanie ekonomiky. Napríklad, keď ekonomika produkuje menej ako potenciálny výstup, nevyužité zdroje sa využívajú na zvýšenie produkcie, ako napríklad financovanie projektu, ktorý zamestnáva ľudí. Vytlačenie nastane, keď fiškálna politika nahradí súkromný sektor namiesto zvýšenia produkcie ekonomiky, ako keď rast úrokových sadzieb a pokles investícií.
História makroekonómie
Makroekonomika sa datuje do rozdelených oblastí menovej teórie šestnásteho storočia a teórie hospodárskeho cyklu v polovici 19. storočia. Včasní teoretici verili, že finančné faktory neovplyvňujú reálne faktory, ako napríklad skutočný výstup. V reálnom zmysle sa raní ekonómovia zamerali na jeden prvok, ako je menová / fiškálna politika alebo vplyv počasia na poľnohospodárske hospodárstvo, a nedokázali sa sústrediť na súčinnosť tovarov a služieb a predajcov a kupujúcich, ako napr. prípady nezamestnanosti, inflácie a deflácie a výsledky a príjmy. John Keynes kritizoval klasické teórie a predstavil ekonomiku ako celok namiesto jednotlivcov. Pri vysvetľovaní nezamestnanosti a recesií si všimol hromadenie peňazí medzi ľuďmi a podnikmi, aby sa vyhlo investíciám počas recesie, a zrušil tradičné presvedčenie, že vždy trh jasne odhaľuje, že nečiní žiadnu aktívnu pracovnú silu alebo nadmerný tovar. Z Keynesových prác ekonómovia študovali ekonomiky viac do hĺbky a dnes je makroekonomika široko zameraná na všeobecnú rovnováhu vzájomného pôsobenia trhov.
Význam makroekonomiky
Obchodný svet dnes charakterizuje globálny trh. Ekonomika ovplyvňuje každého živého jednotlivca, či už je to jeho práca alebo obchodné príležitosti alebo nákup a predaj tovarov a služieb. Štúdium makroekonomiky nám dáva jasnejšie pochopenie nášho hospodárstva, čo ho robí, ako rastie a čo ho spôsobuje. V rastúcej ekonomike vedú ľudia lepšie životy, zatiaľ čo zlyhávajúce hospodárstvo je katastrofálne. Štúdia poskytuje analýzu správnej tvorby politiky a nariadení tak, aby sa krajina mohla rozvíjať a charakter čo najlepšie fungovať.
