Najväčší prispievatelia do globálneho otepľovania vo svete podľa krajiny

Približne dve tretiny všetkého priemyselného metánu a oxidu uhličitého uvoľneného do ovzdušia od roku 1854 možno vysledovať na spaľovanie fosílnych palív a výrobu cementu. V priebehu desaťročí sa vedcom podarilo presvedčivo sledovať, koľko klimatických zmien možno priamo viazať na ľudské činnosti, najmä na spaľovanie fosílnych palív. Žiaľ, emisie oxidu uhličitého z ľudských činností sú teraz vyššie ako kedykoľvek predtým v ľudskej histórii, čo ďalej zhoršuje „skleníkový efekt“, ktorý prispieva k globálnemu otepľovaniu a dôsledkom zmeny klímy. Nedávne údaje v skutočnosti ukazujú, že globálne emisie oxidu uhličitého boli v roku 2011 150-krát vyššie ako v roku 1850.

Keďže spaľovanie fosílnych palív je zvyčajne známkou ťažkého priemyslu, emisie oxidu uhličitého môžu tiež slúžiť ako metóda merania hospodárskeho rastu krajiny. Zníženie globálnych emisií skleníkových plynov je však dôležitým cieľom nielen ekologikov, ale aj každého štátu na svete, ktorý je orientovaný na humanitárne a environmentálne orientované prostredie. V súčasnosti prijalo Kjótsky protokol 192 krajín, ktoré okrem mnohých iných cieľov smerovali do roku 2012 k zníženiu emisií skleníkových plynov o 55% oproti úrovniam z roku 1990.

V dnešnom svete majú zavedené ekonomiky veľké, ale ubúdajúce emisie uhlíka, zatiaľ čo noví ekonomickí giganti v rozvojovom svete rýchlo zvyšujú svoje emisie.

Čína

Čína vyprodukuje takmer dvojnásobok množstva skleníkových plynov ako USA, ktoré v roku 2006 prekonala ako najväčší svetový prispievateľ k atmosférickému oxidu uhličitému. V súčasnosti predstavuje krajina približne 23% všetkých celosvetových emisií CO2. Vláda Spojených štátov odhaduje, že v prípade veľkej reformy bude Čína zdvojnásobiť svoje emisie do roku 2040 v dôsledku veľkej závislosti od fosílnych palív pre výrobu ocele a elektriny. Až donedávna Čína váhala stanoviť ciele pre emisie, ktoré sa naďalej zvyšujú, hoci pomalšie.

Spojené štáty

USA nikdy nezaviedli žiadnu záväznú zmluvu na obmedzenie skleníkových plynov, ale znížili viac emisií oxidu uhličitého než ktorýkoľvek iný štát. Krajina je na tempe, aby splnila prísľub Obamovej administratívy z roku 2009 znížiť do roku 2020 emisie CO2 o 17%.

Nanešťastie, emisie CO2 sa v posledných rokoch zvýšili, keď krajina bojuje o zotavenie sa z recesie, ktorá sa začala v roku 2008. Administratíva prezidenta Obamu nie vždy získala podporu Kongresu, pretože prostriedky na dosiahnutie rovnováhy medzi ekonomickým pokrokom a znižovaním emisií nie sú vždy v rukách a rôzne politické frakcie navrhujú výrazne odlišné stratégie týkajúce sa toho, ako to najlepšie urobiť. Väčšina právnych predpisov o „čistom ovzduší“ v tejto krajine sa zamerala na zlepšenie spotreby pohonných hmôt a zníženie emisií CO2 z existujúcich a nových elektrární.

India

V nasledujúcich rokoch plánuje India zdvojnásobiť svoju produkciu uhlia tak, aby zásobovala národnú rozvodnú sieť, ktorá trpí čoraz častejšími výpadkami elektrickej energie. Národ čelí zložitej výzve, ktorou je obmedzenie skleníkových plynov, aj keď počet obyvateľov a hospodárstvo naďalej rastie. V roku 2010 sa krajina dobrovoľne zaviazala do roku 2020 znížiť emisie oxidu uhličitého o 20-25% z úrovne roku 2005 (v pomere k ekonomickej produkcii).

Stručne povedané, pokiaľ ide o čisté emisie oxidu uhličitého,

  • Čína emituje viac oxidu uhličitého ako druhé miesto v USA a 3. miesto v Indii.
  • USA znížili uvoľňovanie CO2 na dva roky v rade aj napriek dvojstranným politickým konfliktom.
  • India sa stala tretím najväčším producentom oxidu uhličitého na svete, čím tlačila Rusko na štvrté miesto na našom zozname.
  • Najväčší prispievatelia do globálneho otepľovania vo svete podľa krajiny

    • Zobraziť informácie ako:
    • zoznam
    • graf
    hodnosťKrajinaglobálnych emisií CO2
    1Čína23, 43%
    2US14, 69%
    3India5, 70%
    4Ruská federácia4, 87%
    5Brazília4, 17%
    6Japonsko3, 61%
    7Indonézia2, 31%
    8Nemecko2, 23%
    9Kórea1, 75%
    10Kanada1, 57%
    11Irán1, 57%